Prológ k (možnej) novej poviedke-poviedka

13. května 2008 v 19:19 | Babbette |  Poviedka bez názvu. Píše ju osud.
Pamätáte si ten proloóg? Je pokračovanie. To pokračovanie som písala dávno. Niekedy v marci. Pôvodne to nebolo nič. Len poviedka na pokračovanie na triedny blog. Blog skratoval. A poviedky sa mi uľútostilo. Upravila som ju a pridala:

Necelú míľu od Sídla Lestrangeovcov stál iný pochmúrny dom. Lestrangeovci o ňom vedeli. Bývala tam istá čarodejnica v penzii. Ich rodinná priateľka. A k nej sa nasťahovalo dievča, Faute Funeste, ktoré sa dopustilo osudovej chyby...
V to ráno som sa zobudila s mizernou náladou.Chrbát som mala celý otlačený od tvrdej postele.Zavrela som oči.Chcela som si ešte odýchnuť.Vyprázdniť hlavu.Túžila som aby všetky myšlienky vyleteli z mojej mysľe ako ľahučké motýle.Nemožné...
Kvapky dažďa sa vytrvalo dobýjali skrz okennú tabuľu do mojej pochmúrnej izby.Prečo chce niekto nazrieť do tejto neveselej miestnosti,hoci,sú to len dažďové kvapky.Pocmúrnej miestnosti na otupnom mieste.Ešte aj slnko tu svietilo tlmene.Postavila som sa.Pomaly,opatrne som podyšla k oknu a pozrela sa von.Cez zahmlené sklo sa mi naskytol neveselý pohľad.Ostatne,všetko v mojom prázdninovom letovisku bolo smutné,otupné bez života.Nad zvlnenou škótskou krajinou sa v chumáčikoch vznášala hmla.Zahaľovala nízky porast rastúci v bahnistej pôde.Zradnej pôde.Podľa legiend už na tomto mieste zahynulo mnoho ľudí.Smrťou o ktorej nik nevedel.Nik netušil že vyhasínali životy.A uprostred toho pohrebiska býva moja tetuška Lizzie.Bývala v krásnom panskm sídle.Dokonalá architektúra.Keď moja fantázia popustila a predstavila som si ten dom zality slnečným svetlom niekde doma na pobreží,bolo by to najkrajšie miesto na svete.A samozrejme keby sa teta Lizzie prestala mračiť.Za ten čas čo som pobudla u tejto ženy,zistila som o nej zopár vecí.Nedokázala sa smiať.Nedokázala snívať.Vznášať sa v oblakoch.Vnímať krásu všekymi piatimi zmyslami.Nedokázala sa tešiť z toho že slnko svieti (hoci v Zradných močiaroch slnko skoro vôbec nesvietilo...).Pichľavími očami ma každý deň prebodla keď som si neutrela topánky pred tým ako som vstúpila do salónu.Skrivila svoje tenké pery a pohŕdavo odfrkla.Taká bola moja teta.Na prvý pohľad vyzerala ako dobre pestovaná anglická dáma...ktorá chodí celý život v čiernom.Každé ráno si obliekla svoje dlhé čierne háby a oči si zakryla závojom s čiernej sieťovanej látky.Akoby držala smútok za zosnulýi z legiend.Jednoducho v Zradných močiaroch bolo všetko smutné.Neveselé.
Aspoň do včerajška. Poobede som si vzala knihu a prechádzala sa po kopcoch. Našla som jeden strom. Bol krásny. Úžasne sa pod ním čítalo. Pôjdem tam aj dnes...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 THuGS THuGS | Web | 13. května 2008 v 20:01 | Reagovat

chce pokračovat...........

2 Anabella Black Anabella Black | Web | 19. května 2008 v 23:44 | Reagovat

Skvělý, už se moc těším na další kapču. Jinak přidala jsem kapču k JKN....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama